7 tipov, ako doplni┼ą straten├║ energiu pri zmene ro─Źn├ęho obdobia

Zmena ro─Źn├ęho obdobia n├ím d├íva zabra┼ą. ─îasto so sebou prin├í┼ía zv├Ż┼íen├║ ├║navu, pocity ├║zkosti aj depresie. Viete, ┼że sa s ┼łou m├┤┼żete jednoducho vysporiada┼ą? In┼ípirujte sa na┼íimi tipmi, ako doplni┼ą straten├║ energiu v tomto ne─żahkom obdob├ş.

Ako zmena ro─Źn├ęho obdobia ovplyv┼łuje na┼íe telo?

Jarn├í ├║nava postihuje takmer ka┼żd├ęho z n├ís. D├┤vodom m├┤┼że by┼ą zmena teploty, ktor├í sa st├íva miernej┼íou, a pred─║┼żenie dn├ş. Nastupuje ├║navn├í f├íza pre telo, ktor├ę sa sna┼ż├ş adaptova┼ą na nov├ę podmienky po dlhom zimnom obdob├ş.

Hlavn├Żm pr├şznakom, ktor├Ż sa sp├íja s d├┤sledkami zmeny ro─Źn├ęho obdobia, je zmes ├║navy a mal├ítnosti, ako aj zmes ├║navy a poklesu n├ílady.

K zhor┼íeniu celkov├ęho stavu ─Źasto prispieva aj prechod zo zimn├ęho ─Źasu na letn├Ż. Prejavuje sa pocitom podr├í┼żdenosti, probl├ęmami s koncentr├íciou, boles┼ąami hlavy a ospalos┼ąou.

Ako sa s ┼łou jednoducho vysporiada┼ą?

Aby ste sa znovu dostali do formy, v tomto ro─Źnom obdob├ş je potrebn├ę viac ako kedyko─żvek predt├Żm doda┼ą telu vitam├şny, miner├íly a vl├íkninu. Potrebujete aj ─Ćal┼íie l├ítky, ktor├ę v├ím prines├║ potrebn├║ energiu, ako napr├şklad aminokyseliny (najm├Ą kreat├şn, argin├şn, beta alan├şn) a omega-3 mastn├ę kyseliny. Nemenej d├┤le┼żit├Ż je pohyb na ─Źerstvom vzduchu a kvalitn├Ż sp├ínok.

Ako z├şska┼ą straten├║ energiu?

1. Ovocie a zelenina

Celkovo by ste mali skonzumova┼ą p├Ą┼ą porci├ş denne, okrem zemiakov a in├Żch ┼íkrobov├Żch h─ż├║z. V├Żber konkr├ętneho typu ovocia a zeleniny prisp├┤sobte danej sez├│ne. Na tanieri by sa v├ím malo ka┼żd├Ż de┼ł ocitn├║┼ą p├Ą┼ą farieb zeleniny a ovocia ÔÇô napr. biela ako fenikel a hru┼íka, ┼żlt├í a oran┼żov├í ako mrkva a mel├│n, ─Źerven├í ako paradajka a ─Źere┼í┼ła, zelen├Ż ako ┼íal├ít a kivi, modr├í/fialov├í ako ─Źu─Źoriedka a bakla┼ż├ín.
Ka┼żd├í konkr├ętna farba ozna─Źuje pr├ştomnos┼ą ur─Źit├Żch skup├şn vitam├şnov a miner├ílov. Tieto mikro┼żiviny spolu p├┤sobia synergicky a plnia r├┤zne funkcie, napr├şklad chr├ínia bunky pred oxida─Źn├Żm stresom alebo prispievaj├║ k norm├ílnej funkcii imunitn├ęho syst├ęmu.

2. Orechy, strukoviny a ryby

Orechy (napr├şklad pist├ície, vla┼ísk├ę orechy a mandle) by ste mali jes┼ą denne. Okrem toho, ┼że priaznivo p├┤sobia na nervov├║ s├║stavu a mozog, pozit├şvne vpl├Żvaj├║ aj na kvalitu vlasov. Vitam├şn D je toti┼ż ob─ż├║ben├Żm vitam├şnom pre zdrav├ę vlasy. Aspo┼ł trikr├ít t├Ż┼żdenne zara─Ćte do jed├ílneho l├şstka aj strukoviny a rybie produkty, teda ryby a m├Ąkk├Ż┼íe.

3. Pitn├Ż re┼żim

Pam├Ątajte na pitie ─Źistej vody ÔÇô optim├ílna denn├í d├ívka s├║ dva litre. Potrava m├í okrem in├ęho svoje vyu┼żitie aj v boji proti tr├íviacim poruch├ím s├║visiacim so zmenou ro─Źn├ęho obdobia.

4. Pozor na koreniny a ┼ąa┼żk├ę jedl├í

Vyh├Żbajte sa ostr├Żm korenin├ím a ┼ąa┼żk├Żm vypr├í┼żan├Żm jedl├ím. Uprednostnite ─żahk├║ ve─Źeru, ktor├í neza┼ąa┼ż├ş tr├íviace procesy.

5. Pravidelná fyzická aktivita

Venujte sa ka┼żd├Ż de┼ł fyzickej aktivite. Ide o skvel├Ż sp├┤sob, ako posilni┼ą imunitu. Pohyb toti┼ż zlep┼í├ş v├Żkonnos┼ą imunitn├ęho syst├ęmu, zv├Ż┼íi va┼íu vitalitu, odstr├íni stavy mal├ítnosti a priprav├ş organizmus na spr├ívne fungovanie. Z├írove┼ł v├ím zlep┼í├ş n├íladu, preto┼że zni┼żuje produkciu kortizolu (nie n├íhodou sa mu zvykne hovori┼ą aj ÔÇ×stresov├Ż horm├│nÔÇť), a naopak, zvy┼íuje hladinu endorf├şnov (horm├│nov ÔÇ×┼í┼ąastiaÔÇť).

Uprednostnite schody a ch├┤dzu namiesto cesty autom alebo autobusom. To v┼íak z─Ćaleka nesta─Ź├ş. Aspo┼ł trikr├ít do t├Ż┼żd┼ła vykon├ívajte aer├│bne ┼íporty, t.j. aktivity pozost├ívaj├║ce z miernej n├ímahy, ktor├ę sa maj├║ vykon├íva┼ą dlh┼í├ş ─Źas. Patr├ş sem napr├şklad bicyklovanie, ch├┤dza, pl├ívanie, beh na ly┼żiach ─Źi nordic walking.

6. Kvalitn├Ż sp├ínok

Na podporu dobr├ęho no─Źn├ęho sp├ínku by ste v ┼żiadnom ro─Źnom obdob├ş nemali vykon├íva┼ą stredne intenz├şvnu fyzick├║ aktivitu vo ve─Źern├Żch hodin├ích. Cvi─Źenie toti┼ż pom├íha z├şska┼ą straten├Ż sp├ínok.

Odpor├║─Źame v├ím dodr┼żiava┼ą takzvan├ę pravidl├í sp├ínkovej hygieny pre dobr├Ż odpo─Źinok, ktor├ę v├ím umo┼żnia bojova┼ą so stresom a vo v┼íeobecnosti odstr├ínia v┼íetky zl├ę n├ívyky, ktor├ę v├ím sp├┤sobuj├║ bezsenn├ę noci. Doprajte si relax, aby ste uvo─żnili tlak nahromaden├Ż po─Źas d┼ła v rytme pr├íce. Sk├║ste ─Ź├şta┼ą knihu, venujte sa z├í─żub├ím, rodine alebo prech├ídzkam s priate─żmi.

7. Pohyb na ─Źerstvom vzduchu

Pre┼żite slne─Źn├ę dni na ─Źerstvom vzduchu. Vystavenie sa slne─Źn├ęmu ┼żiareniu zvy┼íuje v tele produkciu dvoch ve─żmi d├┤le┼żit├Żch neurotransmiterov ÔÇô dopam├şnu a seroton├şnu ÔÇô l├ítok, ktor├ę priaznivo ovplyv┼łuj├║ n├íladu.
Ka┼żdodenn├ę vyhrievanie sa na slnie─Źku je dobr├ę aj pre kostrov├Ż syst├ęm a zni┼żuje to riziko l├ímavosti kost├ş. Slne─Źn├ę ┼żiarenie aktivuje v ko┼żi tvorbu vitam├şnu D, ktor├Ż je d├┤le┼żit├Ż, ke─Ć┼że prispieva k vstreb├ívaniu v├ípnika a fosforu a k udr┼żaniu zdrav├Żch kost├ş.

Ako doplni┼ą straten├║ energiu?

Ak aj napriek ┼żivotn├ęmu ┼ít├Żlu, ktor├Ż ste si osvojili, st├íle poci┼ąujete typick├ę ┼ąa┼żkosti v s├║vislosti so zmenou ro─Źn├ęho obdobia, m├íme pre v├ís nieko─żko u┼żito─Źn├Żch tipov.

Vitam├şny a miner├íly zohr├ívaj├║ nezastupite─żn├║ ├║lohu v spr├ívnom fungovan├ş metabolizmu (napr├şklad v├ípnik a niektor├ę vitam├şny skupiny B) a imunitn├ęho syst├ęmu (napr├şklad zinok a vitam├şn D).

Pam├Ą┼ą m├┤┼żete vy┼żivova┼ą pomocou doplnkov stravy na b├íze l├ítok u┼żito─Źn├Żch pre mozgov├║ ─Źinnos┼ą, ako s├║ omega-3 mastn├ę kyseliny, ktor├ę pom├íhaj├║ udr┼żiava┼ą norm├ílnu funkciu mozgu, a niektor├ę vitam├şny B, najm├Ą B6 a B12, ktor├ę prispievaj├║ k norm├ílnemu fungovaniu mozgu a nervov├ęho syst├ęmu.

Ak sa ├║nava zv├Ż┼íi po fyzickej aktivite, zmes drasl├şka a hor─Ź├şka, dvoch miner├ílov, ktor├ę sa poten├şm najviac str├ícaj├║, v├ím m├┤┼że navr├íti┼ą straten├║ silu. Proti nekvalitn├ęmu sp├ínku s├║ ├║─Źinn├ę pr├şpravky na b├íze melaton├şnu, ktor├Ż skracuje ─Źas zasp├ívania.

Nakoniec je dobr├ę doplni┼ą vitam├şn D, ke─Ć┼że ide o l├ítku, ktor├║ telo prirodzene syntetizuje vystaven├şm slne─Źn├ęmu ┼żiareniu. Navy┼íe sa n├ím po─Źas zimn├Żch mesiacov prirodzene netvor├ş.

 

Pou┼żit├í literat├║ra:

SOWAH, D., FAN, X., DENNETT, L. et al.: Vitamin D levels and deficiency with different┬á occupations a systematic review. BMC Public Health, 2017;17(1), s. 519 ÔÇô 528.

SL├ŹVA, J.: Nedostatek vitaminu D v nov─Ť pozn├ívan├Żch souvislostech. New EU Magazine of Medicine, 2017/2018;10(4), s. 3 ÔÇô 5.

LIPS, P.: Vitamin D status and nutrition in Europe and Asia. J Steroid Biochem Mol Biol, 2007; 103(3ÔÇô5), s. 620 ÔÇô 625.

BLOMBERG, J.M., NIELSEN, J.E., J├śRGENSEN, A.et al.:┬á Vitamin D receptor and vitamin D metabolizing enzymes are expressed in the human male reproductive tract. Hum Reprod, 2010; 25(5), s. 1303 ÔÇô 1311.