Tr├ípi v├ís nedostatok vitam├şnu D? Porad├şme v├ím, ako ho u┼ż├şva┼ą

Vitam├şn D prin├í┼ía organizmu mno┼żstvo zdravotn├Żch benefitov. M├ílokto v┼íak vie, ako ─Źasto a v ak├Żch mno┼żstv├ích ho u┼ż├şva┼ą. Ako sa zorientova┼ą v d├ívkovan├ş? Ako sa prejavuje jeho nedostatok? Porad├şme v├ím v ─Źl├ínku.

Ako zorientova┼ą v d├ívkovan├ş?

Odpor├║─Źan├í denn├í d├ívka vitam├şnu D3 sa ud├íva v mikrogramoch (╬╝g) alebo tzv. medzin├írodn├Żch jednotk├ích (International Units (IU)).

1 ╬╝g vitam├şnu D3 = 40 IU

Ozna─Źenie na v├Ż┼żivovom doplnku 5 ╬╝g znamen├í 200 IU. Alebo inak: 2 000 IU dosiahneme pri obsahu 50 ╬╝g vitam├şnu D3.

Hladiny kalciodiolu v tele pri rozbore krvi sa ud├ívaj├║ v jednotk├ích: ng/ml alebo nmol/l. Norm├ílne hladiny vitam├şnu D v tele s├║ 30 ÔÇô 40 ng/ml alebo 75 ÔÇô 100 nmol/l.

Ak├ę je odpor├║─Źan├í d├ívka vitam├şnu D?

Odhaduje sa, ┼że 60 ÔÇô 75 % popul├ície m├í hladinu vitam├şnu D omnoho ni┼ż┼íiu ÔÇô len okolo 50 nmol/l. Pre dosiahnutie odpor├║─Źanej hladiny s├║ v┼íak potrebn├ę d├ívky v hodnote 1 000 ÔÇô 2 000 IU (25 ÔÇô 50 ╬╝g) vitam├şnu D. Ak chcete posilni┼ą imunitu, potrebujete dokonca 2 000 IU denne.

Ak m├íte hladiny vitam├şnu D pod t├Żmito hodnotami, hovor├şme o deficite, resp. nedostatku vitam├şnu D. Ako sa prejavuje?

Ako sa prejavuje nedostatok vitam├şnu D?

Vitam├şn D, zn├ímy aj ako ÔÇ×slne─Źn├Ż vitam├şnÔÇť, si telo syntetizuje absorpciou slne─Źn├Żch l├║─Źov cez poko┼żku. Podporuje vstreb├ívanie v├ípnika a fosforu prijat├ęho potravou, ─Ź├şm pom├íha udr┼żiava┼ą siln├ę kosti a zuby.

Nedostato─Źn├Ż pr├şjem vitam├şnu D m├┤┼że ma┼ą za n├ísledok osteopor├│zu ÔÇô ├║bytok kostn├ęho tkaniva, ktor├Ż v├ís vystavuje riziku zlomen├şn. T├Żka sa to nielen star┼í├şch ┼żien a ┼żien v obdob├ş menopauzy, ale aj dospel├Żch vo v┼íeobecnosti.

Z├írove┼ł m├┤┼że sp├┤sobi┼ą probl├ęmy s kostrou a zubami. Vyskytn├║┼ą sa m├┤┼że aj zn├ş┼żen├í svalov├í sila ─Źi bolesti pohybov├ęho apar├ítu. ─Żudia s nedostatkom vitam├şnu D s├║ tie┼ż n├íchylnej┼í├ş na infekcie, ke─Ć┼że prispieva k spr├ívnemu fungovaniu imunitn├ęho syst├ęmu.

Rie┼íen├şm je spr├ívna strava, zdrav├Ż ┼żivotn├Ż ┼ít├Żl, pohyb na ─Źerstvom vzduchu a pravideln├Ż pobyt na slnku.

Ak├ę v├Żhody v├ím prinesie jeho u┼ż├şvanie?

Vitam├şn D prispieva k:

  • spr├ívnemu fungovaniu imunitn├ęho syst├ęmu,
  • udr┼żaniu zdrav├Żch zubov a kost├ş,
  • spr├ívnemu fungovaniu svalov,
  • spr├ívnemu vstreb├ívaniu v├ípnika a fosforu,
  • zohr├íva ├║lohu v procese delenia buniek.

 

Pou┼żit├í literat├║ra:

JACKULIAK, P.: Pleiotropn├ę ├║─Źinky vitam├şnu D. PHARMAtribune. 2020, 3, 17-21.

JOLLIFFE, D. A., CAMARGO, C. A. Jr, SLUYTER, J. D. et al.: Vitamin D supplementation to prevent acute respiratory infections: a systematic review and meta-analysis of aggregate data from randomised controlled trials. Lancet Diabetes Endocrinol. 2021 May; 9(5): 276-292.

LORENZEN, M., BOISEN, I.M., MORTENSEN, L.J. et al.: Reproductive endocrinology of vitamin D. Mol Cell Endocrinol, 2017; 453(3), s. 103 ÔÇô 112.

TRIPKOVIC, L., LAMBERT, H., HART, K et al.: Comparison of vitamin D2 and vitamin D3 supplementation in raising serum 25-hydroxyvitamin D status: a systematic review and meta-analysis. Am J Clin Nutr. 2012 Jun;95(6):1357-64.

ZHANG, M. et al.: Self-microemulsifying oral fast dissolving films of vitamin D3 for infants: Preparation and characterization. In Food Science and Nutrition. 2019, 7(8), 2577-2583.