IBSA Vitamin D3 2000 IU www.www.podporimunitu.sk/kedy-mysliet-na-hypertenziu-11-znamych-a-neznamych-faktov-o-krvnom-tlaku/
Vitamin D3 2000 IU
Kedy myslieť na hypertenziu? 11 známych a neznámych faktov o krvnom tlaku
Na kardiovaskulárne ochorenia zomrie ročne v Európe viac ako štyri milióny ľudí. Práve artériová hypertenzia (chronicky zvýšený krvný tlak) patrí medzi tie najčastejšie podceňované. Preto v tejto súvislosti hovoríme o pandemickom výskyte, ktorý sa stáva nielen zdravotníckym problémom, ale aj socioekonomickým.
Napriek tomu, že dokážeme vysoký krvný tlak merať, mnohí o ňom nevedia a neliečia sa dôsledne, respektíve adekvátne a vhodne.
Na riziká vysokého krvného tlaku upozorňujú odborníci aj svetovým dňom, ktorý v tomto roku pripadol na 17. mája. Téma pre rok 2023 znela „Presne si zmerajte krvný tlak, kontrolujte ho, žite dlhšie“ a jej cieľom bolo zvýšiť povedomie o tejto problematike a podporiť presné techniky merania krvného tlaku.
Čo je hypertenzia a aké sú jej prejavy?
Krvný tlak je najčastejšou príčinou srdcového zlyhávania, cievnej mozgovej príhody, koronárnej choroby srdca, fibrilácie predsiení či zlyhania obličiek.
Spojenie medzi vysokým krvným tlakom ako samostatnou diagnózou a kardiovaskulárnym ochorením je definované ako tlak ≥ 140/90 mmHg (systolický ≥ 140mmHg / diastolický ≥ 90mmHg).
Ide o hranicu, kedy výhody liečby jednoznačne prevažujú jej riziká. Aj hypertenzia sa dá klasifikovať, buď podľa hodnôt krvného tlaku, alebo priebehu, respektíve príčiny.
Hypertenzia je nebezpečná, pretože až do vzniku orgánových komplikácií nemusia byť prítomné žiadne subjektívne príznaky. Navyše nehovoria nič o hodnote krvného tlaku.
V oblasti centrálnej nervovej sústavy sú pozorované tieto symptómy:
bolesti hlavy,
poruchy videnia,
strata hmotnosti,
nauzea a vracanie,
slabosť a únavnosť,
zmätenosť,
poruchy vedomia.
Z kardiovaskulárnych prejavov sú typické:
príznaky dekompenzácie,
známa bolesť na hrudi,
opuchy dolných končatín.
Postihnuté sú aj obličky v zmysle prejavov ako krv v moči, znížené vylučovanie moču alebo nadmerné močenie v noci, respektíve časté nutkanie na močenie. Príznakmi sú aj bolesti brucha a sťažené dýchanie.
Zdroj: Shutterstock.com
Prvá pomoc pri vysokom krvnom tlaku
Hypertenzná choroba je jedna zo samostatných diagnóz, pre ktorú pacienti často vyhľadávajú posádky záchrannej zdravotnej služby. Predstavuje závažný rizikový faktor pre ďalšie kardiovaskulárne ochorenia pod názvom ischemická choroba srdca, srdcové arytmie, hlavne fibrilácia predsiení, srdcové zlyhávanie alebo cievna mozgová príhoda.
Ako by mala vyzerať pomoc bez potrebných pomôcok a do príchodu zdravotníckeho personálu?
Väčšina náhlych zvýšení krvného tlaku so sprievodnými ťažkosťami sa objavuje u ľudí, ktorí už sú liečení na hypertenziu. Terapia však musí byť doživotná a neprerušená. Bez dodržiavania optimálnej životosprávy a zmeny spôsobu života je veľmi málo účinná alebo dokonca neúčinná.
Zmerajte tlak domácim tlakomerom, pri tzv. patologických hodnotách merať každých 5 – 10 minút, najviac trikrát.
Upokojte pacienta a príbuzných, skontrolujte užívanie liekov.
Zaujmite s pacientom sedaciu alebo pololežiacu polohu.
S lekárom operačného strediska záchrannej zdravotnej služby môžete konzultovať podanie liekov, ktoré má pacient ordinované, indikované. Ak nie sú príznaky alarmujúce, na efekt liečby sa môže po nitrátoch čakať 20 minút, po sedatívach 60 minút.
Čo by ste o krvnom tlaku mali vedieť aj vy?
Vysoký krvný tlak nedefinujú príznaky a znaky, ale čísla hodnôt ≥ 140/90 mm Hg.
Najčastejším problémom pri liečbe vysokého krvného tlaku je nedosiahnutie cieľových hodnôt krvného tlaku.
Je dokázaný vzťah medzi obezitou a vysokým krvným tlakom.
Bolo pozorované prepojenie medzi vekom a krvným tlakom.
Zvýšenie systolického (keď sa srdce sťahuje a krv sa čerpá do ciev) aj diastolického tlaku (keď sa srdce uvoľní a opäť sa naplní krvou) krvi je spojené s vyšším výskytom kardiovaskulárnych komplikácií u osôb starších ako 65 rokov v porovnaní s osobami vo vekovej skupine 35 – 64 rokov.
Artériová hypertenzia má byť stanovená včasne, pričom jej liečbu považujeme za doživotnú.
Oddialenie terapie vysokého krvného tlaku predstavuje pre pacienta nebezpečenstvo.
Pri rozhodovaní o liečbe vysokého krvného tlaku je dôležité zvažovať základné charakteristiky pacienta, ktoré často významne ovplyvňujú liečbu.
Na štandardnú liečbu vysokého krvného tlaku sa odporúča päť hlavných skupín tzv. antihypertenzív, ktorých fixné kombinácie predstavujú modernú formu liečby. Tá zabezpečí rýchlejšie a efektívnejšie dosiahnutie cieľových hodnôt krvného tlaku u všetkých skupín pacientov.
Ďalším možným mechanizmom ovplyvňujúcim vysoký krvný tlak je formovanie funkcie cievnej steny.
V liečbe pomáha aj vitamín D, pričom jeho dávkovanie v populácii by sa malo individualizovať v závislosti od veku, telesnej hmotnosti, slnečného žiarenia (sezóna), stravovacích návykov a životného štýlu.
Výhody dostatočného množstva vitamínu D:
prospešne pôsobí pri kardiovaskulárnych problémoch,
prispieva k spomaleniu zhoršenia aterosklerózy pozitívnym efektom na metabolizmus lipidov,
vykazuje potenciál znižovať koncentrácie tzv. renínu, čo je enzým produkovaný a uvoľňovaný bunkami obličiek ako aj bielkoviny angiotenzinogénu,
má potenciál znižovať cievny oxidačný stres.
Ako doplniť chýbajúci vitamín D?
U pacientov, ktorí boli vystavení slnečnému žiareniu trikrát týždenne po dobu troch mesiacov došlo k prirodzenému vzostupu vitamínu D. To následne viedlo k stabilizácií ich krvného tlaku.
Najvyššie hodnoty vitamínu D boli namerané v letných mesiacoch do začiatku jesene. Naopak, najnižšie hodnoty boli namerané prevažne počas zimných mesiacov až do začiatku jari.
Za optimálnu koncentráciu môžeme považovať 30 – 100 ng/ml, pričom dôležitá je spolupráca pacienta. Nový pohľad na podpornú liečbu vysokého krvného tlaku by mohla priniesť doplnková liečba vitamínom D.
Ľahšie ju možno dosiahnuť aplikáciou novej formulácie voľne rozpustného filmu s obsahom vitamínu D. Ten sa po zmiešaní so slinami bez zapíjania vodou ľahko prehltne. Môžete ho teda užiť pohodlne kedykoľvek a kdekoľvek v priebehu dňa.
Autor článku: PharmDr. Natália Rozman Antolíková, PhD.